Čokoholici medzi nami: Je závislosť na čokoláde realitou?

Možno ste už niekedy počuli, ako o sebe niekto vyhlásil, že je závislý od čokolády. Že by bez lahodnej pochúťky rozplývajúcej sa na jazyku jeho alebo jej život stratil zmysel a akékoľvek výživové tipy, ktoré z jedálnička čokoládu z nejakého dôvodu vyraďujú, považuje za rúhačské nezmysly. A možno to nebol ani nikto známy, možno ste to boli vy! Existuje však niečo ako čokoholizmus?

Závislosť na jedle rozhodne nie je žiadne sci-fi. Každý človek je samozrejme svojím spôsobom závislý od jedla už len preto, že bez neho naše telo príliš dlho nevydrží. Tu ale hovoríme o skutočne neovládateľnej túžbe po konkrétnej potravine. V takzvanom prvom svete, kde otázku hladomoru už dávno nahradil problém prebytku, má mnoho obyvateľov potenciál prepadnúť psychogénnemu prejedaniu.

Civilizácia praje prepchávaniu

Človeku, ktorý siahne po jedle ako po medicíne na zlú náladu, sa hovorí emočný jedák. Jedlo mu jednoducho robí dobre, takže ak je jeho psychické rozpoloženie z akéhokoľvek dôvodu narušené, siahne po osvedčenom lieku. V takom prípade ale potraviny neslúžia na doplnenie energie alebo nasýtenie prázdneho žalúdka, ale iba na zlepšenie nálady. Emočný jedák teda konzumuje viac jedla, než jeho organizmus skutočne potrebuje. Človek tak ľahko priberá na váhe, s čím sa spájajú pocity zlyhania a negatívne vnímanie vlastného tela. A liekom na takéto stavy je samozrejme opäť jedlo. Tieto situácie sa síce vzťahujú na jedlo všeobecne, čokoláda ale často pri tejto poruche príjmu potravy zohráva dôležitú úlohu.

Existujú jednoducho chvíle, kedy nie sme schopní pustiť z hlavy predstavu hnedej maškrty, a to v ľubovoľnej forme. Od lákavej bonboniéry čokoládových morských plodov Laguna, ktorú ste dostali k narodeninám, cez čokoládovú tyčinku na desiatu pre deti, až po zvyšok tabuľky tmavej čokolády na varenie Carla čakajúcej v kredenci od posledného nedeľného pečenia. V súvislosti s menštruačným cyklom sa u žien hovorí o zvýšenej chuti na sladké, ale potreba ukojiť náš maškrtný jazýček sa neobmedzuje len na jeden týždeň v mesiaci. Môžeme však hovoriť o závislosti, ktorá by sa dala prirovnať napríklad k alkoholizmu?

Čo na to hovoria vedci?

Čokoláda skutočne obsahuje látky, u ktorých nie je asociácia s istou formou závislosti úplne od veci. Napríklad z tryptofánu, esenciálnej aminokyseliny, ktorú v čokoláde nájdete, naše telo syntetizuje serotonín, hormón šťastia. Práve preto pravdepodobne siahneme po čokoláde, keď máme deň pod psa. Náš mozog by totiž rád zažil aspoň trochu šťastia a podľa predchádzajúcej skúsenosti s čokoládou už vie, že sladká lahôdka nás na chvíľu skutočne vyvedie z chmúr. Ďalšou látkou, ktorá má potenciál na vytvorenie závislosti, je fenylethylamín, ktorému sa hovorí čokoládový amfetamín. V tele spôsobuje pocity vzrušenia a príťažlivosti.

Hoci čokoláda spĺňa základné vlastnosti závislosti, teda intenzívnu chuť na danú potravinu, strata kontroly nad jej užívaním a pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom, výskumníci sa zdráhajú ju ako návykovú látku označiť. Takzvané craving, ktoré sa do slovenčiny prekladá ako baženie, teda nekontrolovateľná túžba po niečom, je ale aj vedci považované za reálne. Zvlášť potom u žien.

Čokoholizmus je teda stále termínom, ktorým sa niekto môže robiť skôr zaujímavým. Zatiaľ sa teda bohužiaľ nemožno oháňať závislosťou na čokoláde ako lekárskou diagnózou, keď si u svojho šéfa chcete vydupať čokoládovú fontánu na pracovisku.

Zdroj: www.prokondici.cz